Roman Mocpajchel Reviews Richard Blake

Historická detektívka zo 7. storočia (knižná recenzia)

Hneď na začiatku sa priznám, že pre historické detektívky mám slabosť. Hlavne preto, že v sebe spájajú dramatické napätie z vyšetrovania zločinu − vo väčšine prípadov nejakej vraždy – s viac-menej reálnym historickým pozadím, nezriedka aj so skutočnými historickými postavami. Popri vzrušení z odhaľovania zločinov a zločincov tak historické detektívky ponúkajú svojmu čitateľovi aj atraktívny exkurz do rôznych historických epoch, ktorý môže byť poučnejší a približuje konkrétne dejinné obdobie viac než matné spomienky zo školských hodín dejepisu.

K takýmto historickým detektívkam patrí aj séria od anglického spisovateľa Richarda Blakea (literárny pseudonym Dr. Seana Gabba), z ktorých tri – Sprisahanie v Ríme, Teror v Konštantínopole a Krv Alexandrie – vyšli vďaka vydavateľstvu Slovart nedávno aj v slovenčine. Malou zaujímavosťou z autorovho životopisu je informácia, že v rokoch 1990 – 1992 žil a pracoval v Československu ako ekonomický a politický poradca slovenského predsedu vlády (v tom čase ním bol Ján Čarnogurský). V súčasnosti žije so svojou rodinou v Kente a okrem predmetnej historickej série je autorom viacerých faktografických publikácií, publikoval aj niekoľko zbierok poézie a naposledy (pod vlastným menom) mu vyšiel román The Churchill Memorandum − thriller o alternatívnych dejinách, ktorý vychádza z premisy, že Hitler zahynul pri automobilovej nehode ešte v marci 1939 a žiadna druhá svetová vojna sa neodohrala…

Ako píše Blake na svojej stránke, myšlienka napísať román o pohnutých časoch po páde rímskeho impéria mu prišla na um, keď sa niekedy v roku 2004 prechádzal po ruinách Richboroughu, ktoré bolo hlavným prístavom rímskej Británie. Viac než podoba prístavu v časoch najväčšej slávy impéria ho však zaujímalo, ako vyzeral Richborough po páde rímskej moci, aké to bolo žiť na fyzických a duchovných ruinách Rímskej ríše. Tento záujem sa ešte prehĺbil po návšteve Ríma a po prehliadke známych pozostatkov dávnej slávy. V roku 2006 začal pracovať na prvom románe Conspiracies of Rome ktorý vyšiel v roku 2008 (Sprisahanie v Ríme, slovenské vydanie 2010). Nasledoval Terror of Constantinople (Teror v Konštantínopole, 2009, slovenské vydanie 2011) a prvú trilógiu uzatvára Blood of Alexandria (Krv Alexandrie, 2010, resp. 2011). Druhá trilógia sa začína románom Sword of Damascus (Meč z Damasku, 2011) a pokračovať by mala titulom Ghosts of Athens (Duchovia Atén).

Sprisahanie v Ríme

Hlavným hrdinom románov je mladý Angličan Aelric, ktorý pochádza zo vznešeného rodu, ale vplyvom okolností jeho rodina upadla a on sám musí pre svoju mladícku nerozvážnosť opustiť Britániu. So svojím spoločníkom, kňazom Maximinom, sa tak vydáva do Ríma, aby získali knihy pre novú misiu do Anglicka. Krátko pred koncom svojej cesty sa však náhodne zapletú do udalostí, ktoré stoja Maximina život. Aelric, ktorý však zároveň vďaka týmto náhodným a smrtiacim udalostiam príde k značnému majetku, začína s pomocou ďalšieho mladého rímskeho aristokrata Lucia pátrať po vrahoch svojho priateľa. Píše sa rok 609 a spolu s Aelricom sa môžeme vydať do rozpadávajúcich sa ulíc starobylého Ríma, ktoré sú plné špiny a trosiek, a kde sa nocou túlajú nájomní zabijaci. Cisár sedí vo vzdialenom Konštantínopole a jeho moc nad Rímom je menej ako symbolická. Jedinou inštitúciou, ktorá má ako-tak pevné základy a istú moc, je cirkev. Obaja – cisár i cirkev – však majú, ako ukáže postupujúce vyšetrovanie, do činenia s vraždou Aelricovho priateľa, v hre sú ale ešte aj iné záujmy…

Teror v Konštantínopole

V druhom príbehu, odohrávajúcom sa o rok neskôr, sa Aelric, vo vznešenej úlohe cirkevného vyslanca, vydáva do hlavného mesta ríše, Konštantínopola, aby tam kopíroval staré texty pre potreby rímskej cirkvi. Jeho skutočná úloha je však, ako sa čoskoro ukáže, a čo Aelric zo začiatku len tuší, úplne iná. Vo vrcholiacej občianskej vojne a blížiacom sa konci brutálnej vlády krvilačného cisára Fokasa (Fokanta) sa tak Aelric, chtiac-nechtiac, zapletá to tajného sprisahania a v konečnom dôsledku musí vynaložiť všetky svoje sily a celý svoj dôvtip i šarm, aby si zachránil holý život.

Romány na seba nadväzujú len veľmi voľne a sú prepojené najmä hlavnými postavami a tiež historickou chronológiou. Orámované sú spomienkami „starého“ Aelrica, ktorý sa na konci 7. storočia, utiahnutý za múrmi slávneho kláštora v Jarrowe, rozpomína na svoje pohnuté osudy za uplynulých osemdesiat rokov. Toto orámovanie je celkom zjavne odkazom na inú slávnu historickú prózu – Egypťana Sinuheta od Mika Waltariho, ktorá je rámcovaná podobne, a ku ktorej má Blake podľa všetkého zvláštny vzťah (bol to prvý historický román, ktorý ako 11-ročný čítal). Na Sinuheta odkazuje ako hrdinovo putovanie po rôznych miestach vtedajšieho sveta (čo naznačujú už samotné názvy jednotlivých románov), tak aj jeho participácia na politických udalostiach svojej doby.

Štýl kníh

Autorov jazyk je jednoduchý a nevyhýba sa, ako to je dnes moderné, ani používaniu vulgarizmov. Svoj text ozvláštňuje aj takými zaujímavosťami, ako je technológia vykonávania potreby, resp. očisty po nej (otrok so špongiou pripevnenou na palici). Okrem klasického vzdelania Blake v románoch zúročuje tiež svoje politické a ekonomické portfólio: Aelric, len čo sa v Ríme trochu rozhliadne, púšťa sa so svojím novonadobudnutým bohatstvom do finančných špekulácií; pozadia oboch románov i spáchané zločiny, ktoré vyšetruje Aelric, majú jednoznačne politický kontext. Pokiaľ ide o samotné zápletky prvých dvoch románov, ktoré som mal zatiaľ možnosť prečítať, zdajú sa mi príliš komplikované a tiež trochu nasilu konštruované. V ich zauzleniach som sa miestami (najmä v druhom románe) strácal a takisto som mal pocit, že autor niekedy svojho hrdinu priveľmi postrkuje a rieši viac jeho blahobyt ako dôveryhodnosť svojich zápletiek. Na druhej strane treba Blakea pochváliť za dobre zvládnuté reálie a za organické začlenenie takých historických skutočností, ako je Fokasov (Fokantov) stĺp v Ríme v prvej knihe či „fanúšikovské“ strany zelených a modrých, ktoré mali naozaj reálny politický vplyv v Konštantínopole v knihe druhej. Posledné Fokasove (Fokantove) slová pred smrťou, adresované jeho nástupcovi, tak ako ich podáva Blake, sa napr. tiež tradujú, hoci v skutočnosti ide zrejme iba o legendu. V knihách vystupuje viacero reálnych historických postáv a Blake ich dokáže podať s dostatočnou mierou sugescie; niektoré (Fokas či jeho zať Priscus) sú dokonca zaujímavejšie ako samotný hlavný hrdina.

Blakeove historické detektívky, odohrávajúce sa na prvý pohľad v málo atraktívnom 7. storočí, možno neoslnia svojimi komplikovane kombinovanými zápletkami, mohli by však zaujať priblížením práve tohto historického obdobia, keď antická civilizácia predstavovala už iba tieň svojej zašlej slávy a žezlo civilizačného vývoja (ako je to naznačené aj v motíve Aelricovej „knihozberateľskej“ činnosti) začali preberať barbari zo severu.

Roman Mocpajchel

© 2015 – 2017, richardblake.

Thanks for reading this. If you liked it, please consider doing one or some or all of the following:

1. Share it on social media – see buttons below;
2. Like my Facebook page;
3. Subscribe to my YouTube channel;
4. Sign up for my newsletter;
5. Check out my books – they are hard to avoid.

Regards,
Richard

Addiitonal Related